ログインしてさらにmixiを楽しもう

コメントを投稿して情報交換!
更新通知を受け取って、最新情報をゲット!

原始仏典コミュの中部経典 第106経 「不動有効経」 全訳

  • mixiチェック
  • このエントリーをはてなブックマークに追加
(『南伝大蔵経11上 中部経典3』大蔵出版 P340−346  に相当)




・中部経典 第106経「不動有効経」  全訳

「66.このように私は聞いた。
 あるとき先生はクルのカンマーサッダンマという名のクルの村に住んでいた。ときに先生は比丘たちに「比丘たちよ」と呼びかけた。「先生」とその比丘たちは先生に応えた。先生はこう言った。

 比丘たちよ、欲は無常であり、空っぽであり、愚かであり、愚か者の法である。
 比丘たちよ、それは幻のようなものであり、愚か者が語るものである。
 現世の欲も後世の欲も、また現世の欲想も後世の欲想も、これらは両方ともマーラの領域、マーラの対象、マーラの餌、マーラの行動範囲である。これらは悪不善の意である貪求にも怒りにも煩労にも転じる。それらはここにおいて学ぶ聖なる弟子の障害となって現れる。

 比丘たちよ、そこで聖なる弟子はこう考える。
「現世の欲も後世の欲も、また現世の欲想も後世の欲想も、これらは両方ともマーラの領域、マーラの対象、マーラの餌、マーラの行動範囲である。これらは悪不善の意である貪求にも怒りにも煩労にも転じる。それらはここにおいて学ぶ聖なる弟子の障害となって現れる。
 私は広くて大きな心によって世間に勝って意を確立して住してはどうだろうか。私は広くて大きな心によって世間に勝って意を確立して住するならば、悪不善の意である貪求も怒りも煩労もそこには存在しないだろう。それらは断たれ、また私の心は少量でなく無量となり善く修習されたものとなるだろう」。
 彼はこのように行道し、そこに多く住し、その処において心は浄まる。浄まるそのときにあるいは不動に入定し、あるいは智慧によって解脱する。身体が破れて死ぬならば、それが転じて識が不動に達するであろうということ、この処は知られる。
 比丘たちよ、これが第一の不動に有効な道跡であると説く。

67.また比丘たちよ、聖なる弟子はこう考える。
「現世の欲も後世の欲も、また現世の欲想も後世の欲想も、またいかなる色も四大存在と四大存在を取ることによる色である」
 彼はこのように行道し、そこに多く住し、その処において心は浄まる。浄まるそのときにあるいは不動に入定し、あるいは智慧によって解脱する。身体が破れて死ぬならば、それが転じて識が不動に達するであろうということ、この処は知られる。
 比丘たちよ、これが第二の不動に有効な道跡であると説く。

 また比丘たちよ、聖なる弟子はこう考える。
「現世の欲も後世の欲も、また現世の欲想も後世の欲想も、また現世の色も来世の色も、また現世の色想も来世の色想も、これら両方とも無常である。無常であるもの、それは喜ぶのに十分ではなく、迎えるのに十分ではなく、固執するのに十分ではない」。
 彼はこのように行道し、そこに多く住し、その処において心は浄まる。浄まるそのときにあるいは不動に入定し、あるいは智慧によって解脱する。身体が破れて死ぬならば、それが転じて識が不動に達するであろうということ、この処は知られる。
 比丘たちよ、これが第三の不動に有効な道跡であると説く。

68.また比丘たちよ、聖なる弟子はこう考える。
「現世の欲も後世の欲も、また現世の欲想も後世の欲想も、また現世の色も来世の色も、また現世の色想も来世の色想も、また不動の想も。これら一切の想を残り無く滅したところ、これは寂静でありこれは優れている。即ち無所有処である」。
 彼はこのように行道し、そこに多く住し、その処において心は浄まる。浄まるそのときにあるいは無所有処に入定し、あるいは智慧によって解脱する。身体が破れて死ぬならば、それが転じて識が無所有処に達するであろうということ、この処は知られる。
 比丘たちよ、これが第一の無所有処に有効な道跡であると説く。

69.また比丘たちよ、聖なる弟子は人里離れたところに行き、あるいは樹下に行き、あるいは空家に行き、こう考える。
「私や私のものはここにおいて空である」。
 彼はこのように行道し、そこに多く住し、その処において心は浄まる。浄まるそのときにあるいは無所有処に入定し、あるいは智慧によって解脱する。身体が破れて死ぬならば、それが転じて識が無所有処に達するであろうということ、この処は知られる。
 比丘たちよ、これが第二の無所有処に有効な道跡であると説く。

70.また比丘たちよ、聖なる弟子はこう考える。
「私はどこにも、誰にも、何ものにも存在しない。また私のものもどこにも、誰にも、何ものにも存在しない」。
 彼はこのように行道し、そこに多く住し、その処において心は浄まる。浄まるそのときにあるいは無所有処に入定し、あるいは智慧によって解脱する。身体が破れて死ぬならば、それが転じて識が無所有処に達するであろうということ、この処は知られる。
 比丘たちよ、これが第三の無所有処に有効な道跡であると説く。

 また比丘たちよ、聖なる弟子はこう考える。
「現世の欲も後世の欲も、また現世の欲想も後世の欲想も、また現世の色も来世の色も、また現世の色想も来世の色想も、また不動の想も、また無所有処の想も。これら一切の想を残り無く滅したところ、これは寂静でありこれは優れている。即ち非想非非想処である」。
 彼はこのように行道し、そこに多く住し、その処において心は浄まる。浄まるそのときにあるいは無所有処に入定し、あるいは智慧によって解脱する。身体が破れて死ぬならば、それが転じて識が非想非非想処に達するであろうということ、この処は知られる。
 比丘たちよ、これが非想非非想処に有効な道跡であると説く。

71.このように言うと尊者アーナンダは先生にこう言った。
 先生、ここに比丘はこのように行道します。
「これもなくなるだろう。私もなくなるだろう。これも存在しなくなるだろう。私も存在しなくなるだろう。あるもの、存在するもの、それらを私は断つ」。
 このように捨を獲得します。
 先生、彼は涅槃するでしょうか、あるいは涅槃しないでしょうか。
 アーナンダ、ある一部の比丘は涅槃し、ある一部の比丘は涅槃しないであろう。
 先生、何が原因であり何が縁である一部の比丘は涅槃し、ある一部の比丘は涅槃しないのですか。
 アーナンダ、ここに比丘はこのように行道する。
「これもなくなるだろう。私もなくなるだろう。これも存在しなくなるだろう。私も存在しなくなるだろう。あるもの、存在するもの、それらを私は断つ」。
 このように捨を獲得する。彼はその捨を喜び、迎え、固着して住する。彼はその捨を喜び、迎え、固着して住するがゆえに識はそれに依拠しそれに執着する。
 アーナンダ、執着が有る比丘は涅槃しない。
 先生、ではその比丘は何に執着し続けているのですか。
 アーナンダ、非想非非想処である。
 先生、実に最勝の執着にその比丘は執着し続けているのではないでしょうか。
 アーナンダ、実に最勝の執着にその比丘は執着し続けているのだ。 
 アーナンダ、最勝の執着、それは即ち非想非非想処である。

72.アーナンダ、ここに比丘はこのように行道する。
「これもなくなるだろう。私もなくなるだろう。これも存在しなくなるだろう。私も存在しなくなるだろう。あるもの、存在するもの、それらを私は断つ」。
 このように捨を獲得する。彼はその捨を喜ばず、迎えず、固着せずに住する。彼はその捨を喜ばず、迎えず、固着せずに住するがゆえに識はそれに依拠せずそれに執着しない。
 アーナンダ、執着が無い比丘は涅槃する。

73.先生、不思議です。先生、あり得ません。
 先生、実に依拠から依拠へと先生によって暴流を乗り越えることが説かれました。
 先生、では何が聖なる解脱ですか。
 アーナンダ、ここに聖なる弟子である比丘はこう考える。
「現世の欲も後世の欲も、また現世の欲想も後世の欲想も、また現世の色も来世の色も、また現世の色想も来世の色想も、また不動の想も、また無所有処の想も、また非想非非想処も。これは自らの身体であり、自らの身体がある限りのものである。(しかし)これは不死である。即ち執着の無い心の解脱である」。

 アーナンダ、このように私によって不動に有効な道跡は説かれ、無所有処に有効な道跡は説かれ、非想非非想処に有効な道跡は説かれ、依拠から依拠へと暴流を乗り越えることが説かれ、聖なる解脱が説かれた。
 アーナンダ、弟子の利益を憐む師がその憐れみを取ることによって為すべきこと、それを私はあなたたちに為した。
 アーナンダ、このような樹下がある。このような空家がある。
 アーナンダ、禅那しなさい。放逸であってはならない。後に悔いる者となってはならない。これがあなたたちへの私の教えである。

 このように先生は言った。意を得た尊者アーナンダは先生が説いたことを喜んだ。(了)」

   『南伝大蔵経11上 中部経典3』大蔵出版 P340−346  に相当



 註

 欲 kāma
 無常 aniccā
 空っぽ tucchā 空虚
 愚か musā 虚妄語の妄と同語ですがmohaと見ました
 愚か者の法 mosadhamma
 幻のようなもの māyākatame taṃ
 愚か者が語るもの bālalāpanaṃ
 現世 diṭṭhadhammikā
 後世 samparāyikā
 欲想 kāmasaññā
 マーラの領域 māradheyyaṃ
 マーラの対象 mārassesa [mārasseva (ka.)] visayo,
 マーラの餌 mārassesa nivāpo,
 マーラの行動範囲 mārassesa gocaro.
 悪不善の意 pāpakā akusalā mānasā
 貪求も abhijjhāpi
 怒りも byāpādāpi
 煩労も sārambhāpi
 広大 vipulena  
 偉大 mahaggatena   
 心 cetasā
 世間に勝って意を確立して住する vihareyyaṃ abhibhuyya lokaṃ adhiṭṭhāya manasā.
 空 suñña







三つの不動に至る修行法、三つの無所有処に至る修行法、そして非想非非想処に至る修行法と、これら全てよりもさらに優れる聖なる解脱である「無取心解脱」について説かれた経です。空三摩地に関連する修行もあり、瞑想する人にとっては外すことができない経です。不動と無所有処の修行法に関してはこの全原始仏典中で最も詳細な記述であったと記憶しています。そのゆえに訳しました。








[パーリ語原文]

6. Āneñjasappāyasuttaṃ

66. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kurūsu viharati kammāsadhammaṃ nāma kurūnaṃ nigamo. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘aniccā, bhikkhave, kāmā tucchā musā mosadhammā. Māyākatame taṃ, bhikkhave, bālalāpanaṃ. Ye ca diṭṭhadhammikā kāmā, ye ca samparāyikā kāmā; yā ca diṭṭhadhammikā kāmasaññā, yā ca samparāyikā kāmasaññā – ubhayametaṃ māradheyyaṃ, mārassesa [mārasseva (ka.)] visayo, mārassesa nivāpo, mārassesa gocaro. Etthete pāpakā akusalā mānasā abhijjhāpi byāpādāpi sārambhāpi saṃvattanti. Teva ariyasāvakassa idhamanusikkhato antarāyāya sambhavanti. Tatra, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘ye ca diṭṭhadhammikā kāmā, ye ca samparāyikā kāmā; yā ca diṭṭhadhammikā kāmasaññā, yā ca samparāyikā kāmasaññā – ubhayametaṃ māradheyyaṃ, mārassesa visayo, mārassesa nivāpo, mārassesa gocaro. Etthete pāpakā akusalā mānasā abhijjhāpi byāpādāpi sārambhāpi saṃvattanti, teva ariyasāvakassa idhamanusikkhato antarāyāya sambhavanti. Yaṃnūnāhaṃ vipulena mahaggatena cetasā vihareyyaṃ abhibhuyya lokaṃ adhiṭṭhāya manasā. Vipulena hi me mahaggatena cetasā viharato abhibhuyya lokaṃ adhiṭṭhāya manasā ye pāpakā akusalā mānasā abhijjhāpi byāpādāpi sārambhāpi te na bhavissanti. Tesaṃ pahānā aparittañca me cittaṃ bhavissati appamāṇaṃ subhāvita’nti. Tassa evaṃpaṭipannassa tabbahulavihārino āyatane cittaṃ pasīdati. Sampasāde sati etarahi vā āneñjaṃ samāpajjati paññāya vā adhimuccati kāyassa bhedā paraṃ maraṇā. Ṭhānametaṃ vijjati yaṃ taṃsaṃvattanikaṃ viññāṇaṃ assa āneñjūpagaṃ. Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamā āneñjasappāyā paṭipadā akkhāyati’’.

67. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘ye ca diṭṭhadhammikā kāmā, ye ca samparāyikā kāmā; yā ca diṭṭhadhammikā kāmasaññā , yā ca samparāyikā kāmasaññā; yaṃ kiñci rūpaṃ (sabbaṃ rūpaṃ) [( ) natthi sī. pī. potthakesu] cattāri ca mahābhūtāni, catunnañca mahābhūtānaṃ upādāyarūpa’nti. Tassa evaṃpaṭipannassa tabbahulavihārino āyatane cittaṃ pasīdati. Sampasāde sati etarahi vā āneñjaṃ samāpajjati paññāya vā adhimuccati kāyassa bhedā paraṃ maraṇā. Ṭhānametaṃ vijjati yaṃ taṃsaṃvattanikaṃ viññāṇaṃ assa āneñjūpagaṃ. Ayaṃ, bhikkhave, dutiyā āneñjasappāyā paṭipadā akkhāyati.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘ye ca diṭṭhadhammikā kāmā, ye ca samparāyikā kāmā; yā ca diṭṭhadhammikā kāmasaññā, yā ca samparāyikā kāmasaññā; ye ca diṭṭhadhammikā rūpā, ye ca samparāyikā rūpā; yā ca diṭṭhadhammikā rūpasaññā, yā ca samparāyikā rūpasaññā – ubhayametaṃ aniccaṃ. Yadaniccaṃ taṃ nālaṃ abhinandituṃ, nālaṃ abhivadituṃ, nālaṃ ajjhositu’nti. Tassa evaṃpaṭipannassa tabbahulavihārino āyatane cittaṃ pasīdati. Sampasāde sati etarahi vā āneñjaṃ samāpajjati paññāya vā adhimuccati kāyassa bhedā paraṃ maraṇā. Ṭhānametaṃ vijjati yaṃ taṃsaṃvattanikaṃ viññāṇaṃ assa āneñjūpagaṃ. Ayaṃ, bhikkhave, tatiyā āneñjasappāyā paṭipadā akkhāyati.(コメント欄に続く)

コメント(6)

68. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘ye ca diṭṭhadhammikā kāmā, ye ca samparāyikā kāmā; yā ca diṭṭhadhammikā kāmasaññā, yā ca samparāyikā kāmasaññā; ye ca diṭṭhadhammikā rūpā, ye ca samparāyikā rūpā; yā ca diṭṭhadhammikā rūpasaññā, yā ca samparāyikā rūpasaññā; yā ca āneñjasaññā – sabbā saññā. Yatthetā aparisesā nirujjhanti etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ – yadidaṃ ākiñcaññāyatana’nti. Tassa evaṃpaṭipannassa tabbahulavihārino āyatane cittaṃ pasīdati. Sampasāde sati etarahi vā ākiñcaññāyatanaṃ samāpajjati paññāya vā adhimuccati kāyassa bhedā paraṃ maraṇā. Ṭhānametaṃ vijjati yaṃ taṃsaṃvattanikaṃ viññāṇaṃ assa ākiñcaññāyatanūpagaṃ. Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamā ākiñcaññāyatanasappāyā paṭipadā akkhāyati.

69. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako araññagato vā rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā iti paṭisañcikkhati – ‘suññamidaṃ attena vā attaniyena vā’ti. Tassa evaṃpaṭipannassa tabbahulavihārino āyatane cittaṃ pasīdati. Sampasāde sati etarahi vā ākiñcaññāyatanaṃ samāpajjati paññāya vā adhimuccati kāyassa bhedā paraṃ maraṇā. Ṭhānametaṃ vijjati yaṃ taṃsaṃvattanikaṃ viññāṇaṃ assa ākiñcaññāyatanūpagaṃ. Ayaṃ, bhikkhave, dutiyā ākiñcaññāyatanasappāyā paṭipadā akkhāyati.
70. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘nāhaṃ kvacani [kvacini (syā. kaṃ. sī. aṭṭha.)] kassaci kiñcanatasmiṃ [kiñcanatasmi (?)], na ca mama kvacani kismiñci kiñcanaṃ natthī’ti. Tassa evaṃpaṭipannassa tabbahulavihārino āyatane cittaṃ pasīdati. Sampasāde sati etarahi vā ākiñcaññāyatanaṃ samāpajjati paññāya vā adhimuccati kāyassa bhedā paraṃ maraṇā. Ṭhānametaṃ vijjati yaṃ taṃsaṃvattanikaṃ viññāṇaṃ assa ākiñcaññāyatanūpagaṃ. Ayaṃ, bhikkhave, tatiyā ākiñcaññāyatanasappāyā paṭipadā akkhāyati.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘ye ca diṭṭhadhammikā kāmā, ye ca samparāyikā kāmā; yā ca diṭṭhadhammikā kāmasaññā, yā ca samparāyikā kāmasaññā; ye ca diṭṭhadhammikā rūpā, ye ca samparāyikā rūpā; yā ca diṭṭhadhammikā rūpasaññā, yā ca samparāyikā rūpasaññā ; yā ca āneñjasaññā, yā ca ākiñcaññāyatanasaññā – sabbā saññā. Yatthetā aparisesā nirujjhanti etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ – yadidaṃ nevasaññānāsaññāyatana’nti. Tassa evaṃpaṭipannassa tabbahulavihārino āyatane cittaṃ pasīdati. Sampasāde sati etarahi vā nevasaññānāsaññāyatanaṃ samāpajjati paññāya vā adhimuccati kāyassa bhedā paraṃ maraṇā. Ṭhānametaṃ vijjati yaṃ taṃsaṃvattanikaṃ viññāṇaṃ assa nevasaññānāsaññāyatanūpagaṃ. Ayaṃ, bhikkhave, nevasaññānāsaññāyatanasappāyā paṭipadā akkhāyatī’’ti.
71. Evaṃ vutte, āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘idha, bhante, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – ‘no cassa, no ca me siyā; na bhavissati, na me bhavissati; yadatthi yaṃ, bhūtaṃ – taṃ pajahāmī’ti. Evaṃ upekkhaṃ paṭilabhati. Parinibbāyeyya nu kho so, bhante, bhikkhu na vā parinibbāyeyyā’’ti? ‘‘Apetthekacco, ānanda, bhikkhu parinibbāyeyya, apetthekacco bhikkhu na parinibbāyeyyā’’ti. ‘‘Ko nu kho, bhante, hetu ko paccayo yenapetthekacco bhikkhu parinibbāyeyya, apetthekacco bhikkhu na parinibbāyeyyā’’ti? ‘‘Idhānanda, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – ‘no cassa, no ca me siyā; na bhavissati, na me bhavissati; yadatthi, yaṃ bhūtaṃ – taṃ pajahāmī’ti. Evaṃ upekkhaṃ paṭilabhati. So taṃ upekkhaṃ abhinandati, abhivadati, ajjhosāya tiṭṭhati. Tassa taṃ upekkhaṃ abhinandato abhivadato ajjhosāya tiṭṭhato tannissitaṃ hoti viññāṇaṃ tadupādānaṃ. Saupādāno, ānanda, bhikkhu na parinibbāyatī’’ti. ‘‘Kahaṃ pana so, bhante, bhikkhu upādiyamāno upādiyatī’’ti? ‘‘Nevasaññānāsaññāyatanaṃ, ānandā’’ti. ‘‘Upādānaseṭṭhaṃ kira so, bhante, bhikkhu upādiyamāno upādiyatī’’ti? ‘‘Upādānaseṭṭhañhi so, ānanda, bhikkhu upādiyamāno upādiyati. Upādānaseṭṭhañhetaṃ, ānanda, yadidaṃ – nevasaññānāsaññāyatanaṃ’’.

72. ‘‘Idhānanda, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – ‘no cassa, no ca me siyā; na bhavissati, na me bhavissati; yadatthi, yaṃ bhūtaṃ – taṃ pajahāmī’ti. Evaṃ upekkhaṃ paṭilabhati. So taṃ upekkhaṃ nābhinandati, nābhivadati, na ajjhosāya tiṭṭhati. Tassa taṃ upekkhaṃ anabhinandato anabhivadato anajjhosāya tiṭṭhato na tannissitaṃ hoti viññāṇaṃ na tadupādānaṃ. Anupādāno, ānanda, bhikkhu parinibbāyatī’’ti.
73. ‘‘Acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Nissāya nissāya kira no, bhante, bhagavatā oghassa nittharaṇā akkhātā. Katamo pana, bhante, ariyo vimokkho’’ti? ‘‘Idhānanda, bhikkhu ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘ye ca diṭṭhadhammikā kāmā, ye ca samparāyikā kāmā; yā ca diṭṭhadhammikā kāmasaññā, yā ca samparāyikā kāmasaññā; ye ca diṭṭhadhammikā rūpā, ye ca samparāyikā rūpā; yā ca diṭṭhadhammikā rūpasaññā, yā ca samparāyikā rūpasaññā; yā ca āneñjasaññā, yā ca ākiñcaññāyatanasaññā , yā ca nevasaññānāsaññāyatanasaññā – esa sakkāyo yāvatā sakkāyo. Etaṃ amataṃ yadidaṃ anupādā cittassa vimokkho. Iti, kho, ānanda, desitā mayā āneñjasappāyā paṭipadā, desitā ākiñcaññāyatanasappāyā paṭipadā, desitā nevasaññānāsaññāyatanasappāyā paṭipadā, desitā nissāya nissāya oghassa nittharaṇā, desito ariyo vimokkho. Yaṃ kho, ānanda, satthārā karaṇīyaṃ sāvakānaṃ hitesinā anukampakena anukampaṃ upādāya, kataṃ vo taṃ mayā. Etāni, ānanda, rukkhamūlāni, etāni suññāgārāni. Jhāyathānanda, mā pamādattha, mā pacchā vippaṭisārino ahuvattha. Ayaṃ vo amhākaṃ anusāsanī’’’ti.

Idamavoca bhagavā. Attamano āyasmā ānando bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.

Āneñjasappāyasuttaṃ niṭṭhitaṃ chaṭṭhaṃ.(終)


瞑想目標の重要な文章が入っているので原文を全て載せたいと思ったらこんなに重くなってしまいました。
ありがとうございます。参考にします。
この経典は極めて興味深いです。

これらの瞑想法だけで理論上は阿羅漢まで行けます。聖解脱が無取心解脱であるということが明確に記述されている点でも重要な経典であると思います。他にも色々興味深いです。

ログインすると、みんなのコメントがもっと見れるよ

mixiユーザー
ログインしてコメントしよう!

原始仏典 更新情報

原始仏典のメンバーはこんなコミュニティにも参加しています

星印の数は、共通して参加しているメンバーが多いほど増えます。

人気コミュニティランキング